Keď sa deň dotkne noci

150,00 

akryl na plátne

Keď deň sa skláňa

Na lúke ticho padá z neba, kraj dýcha farbou podvečera. Fialky šepkajú do trávy sny, tam zaspieval by som niečo pre teba.

Slnko sa topí v zlatom dyme, nebo maľuje svoj posledný rým. Vysoké smreky stoja jak stráž, chrániac tajomstvá starých hôr a strání. Hmla sa kolíše ako dych zeme,čas spomalí – ticho bez ozveny.

A tam, kde svetlo dotkne sa tmy, človek nájde pokoj, čo v sebe nosí. Tu deň sa lúči, noc ešte nevládne —iba chvíľa medzi dvoma svetmi krásne prázdna

VIAC